Analýza stavu okresu Kežmarok

 

Okres Kežmarok je jedným z okresov, ktoré dlhodobo trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Jeho priemerná miera nezamestnanosti počas posledných dvanástich štvrťrokov (4Q2012 – 3Q2015) dosiahla 27 %, po Rimavskej Sobote a Revúcej bola tretia najvyššia na Slovensku. Bol to viac ako dvojnásobok priemeru miery nezamestnanosti v SR za rovnaké obdobie.

Okres Kežmarok bol 15. decembra 2015 podľa zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 336/2015 Z. z.“) zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) do zoznamu najmenej rozvinutých okresov (ďalej len „NRO“). Následne bol pre okres v súlade so zákonom č. 336/2015 Z. z. vypracovaný Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok (ďalej len „Akčný plán“) tímom expertov Ministerstva financií SR v spolupráci so sociálno-ekonomickými partnermi z územia, najmä zástupcami miest a obcí okresu Kežmarok, Prešovského samosprávneho kraja a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

Okres Kežmarok je pohraničným okresom hraničiacim s Poľskom a okresmi Poprad, Stará Ľubovňa, Sabinov a Levoča. Špecifické historické väzby zaraďujú okres Kežmarok do kultúrneho regiónu Spiša s centrom v Spišskej Novej Vsi.

Ku koncu roka 2013 bolo v okrese 41 obcí, z toho 3 mestá, a počet obyvateľov dosiahol takmer 72 000. Okres Kežmarok s 35 % mestskej populácie má skôr vidiecky charakter. Hustota osídlenia v kežmarskom okrese 114 obyvateľov na km2 je vyššia, ako slovenský aj krajský priemer.

Kežmarku dominujú dve národnosti, slovenská tvorí 80 % obyvateľstva a rómska 11 %. Líši sa od priemeru prešovského kraja, kde okrem týchto dvoch národností vystupuje aj rusínska národnosť. Výrazne sa líši od slovenského priemeru, kde je podobný podiel slovenskej národnosti, ale výrazne vyšší podiel maďarskej národnosti a nižší podiel rómskej národnosti.

 

Tabuľka č. 1   Národnostné zloženie obyvateľstva v roku 2013

Okres KK

PSK

SR

Slovenská národnosť, v % 80 83 81
Maďarská národnosť, v % 0 0 8
Rómska národnosť, v % 11 5 2
Rusínska národnosť, v % 0 3 1
Ostatné národnosti, v % 9 9 8

Zdroj: ŠÚ SR (2015). Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014. Bratislava

 

Tabuľka č. 2   Národnostné zloženie  podľa Atlasu rómskych komunít na SR

Okres KK PSK SR
Mapovanie – počet Rómov 18 557 114 207 402 810
Mapovanie – % Rómov 26 14 7

Zdroj: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Vyd. UNDP Europe and the CIS Bratislava Regional  Centre.

 

Údaje ŠÚ SR o podiele rómskej národnosti sú oproti mapovaniu rómskych komunít silne podhodnotené. Podľa Atlasu rómskych komunít bolo na Slovensku v roku 2013 402 810 osôb s predpokladanou rómskou etnicitou, z toho 114 207 osôb v Prešovskom kraji a 18 557 osôb v kežmarskom okrese. V okrese Kežmarok by teda podľa Atlasu rómskych komunít žilo nie 11 %, ale takmer 26 % rómskeho obyvateľstva. Vďaka odlišnému demografickému vývoju bude podiel rómskej populácie v okrese narastať, čo sa kvôli jej nízkej miere zamestnanosti môže prejaviť ďalším zaostávaním okresu.

Dlhodobo vysoká nezamestnanosť v okrese Kežmarok bola spôsobená špecifickými okresnými faktormi a dopadmi minulej centrálnej hospodárskej politiky a sociálnej politiky, inštitucionálnych nastavení a vývoja na globálnych a lokálnych trhoch. Medzi špecifické okresné faktory patrí hlavne nedostatočne rozvinutá infraštruktúra regiónu, nízka kvalifikácia pracovnej sily, odchod mladej kvalifikovanej sily z okresu a nevyhovujúca štruktúra regionálneho školstva. V okrese nie sú primerané podmienky na vytváranie pracovných miest menšími podnikmi a podnikmi, ktoré by sa mali podieľať na rozvoji pôdohospodárstva v nadväznosti na cestovný ruch. Navyše, kvôli nedostatočnej koordinácii a nedostatočnému plánovaniu a podpore regionálneho rozvoja, okres Kežmarok nevyužíva v plnej miere svoj hospodársky, prírodný a kultúrny potenciál, ako ani potenciál územnej spolupráce v regióne.

V roku 2013 bolo z celkovej populácie 71 947 osôb v produktívnom veku 48 558 osôb, z toho 32 327 osôb bolo ekonomicky aktívnych. 9 227 osôb pracovalo a 9 816 osôb sa uchádzalo o zamestnanie. Z 8 989 disponibilných nezamestnaných až 6 696 bolo bez práce dlhšie ako 12 mesiacov. Pretlaku ponuky pracovnej sily, ale aj jej nízkej kvalifikácii zodpovedá nízka priemerná hrubá mesačná mzda 648 eur na úrovni 73 % slovenského priemeru. Vzhľadom na odvetvové štatistiky výrazne nízkych miezd v okrese napríklad v stavebníctve (475 eur) však je možné predpokladať významný podiel šedej ekonomiky a v skutočnosti vyššie príjmy. Okres Kežmarok je tak do istej miery možné pokladať za dodávateľa lacnej pracovnej sily na území celého Slovenska, a to aj v rámci šedej ekonomiky.

 

Tabuľka č. 3   Štruktúra populácie a mzdy v roku 2013 (%)

Okres KK PSK SR
priemerný vek (roky) 33 37 40
obyvateľstvo v predproduktívnom veku, v % 24 19 15
obyvateľstvo v produktívnom veku, v % 68 71 72
obyvateľstvo v poproduktívnom veku, v % 8 11 12
hrubá mesačná mzda, v eurách 648 721 891
…v stavebníctve 475 656 815

Zdroj: ŠÚ SR (2015). Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014. Bratislava

 

Nezamestnaná pracovná sila v okrese Kežmarok má výnimočne nízke vzdelanie: takmer 60% uchádzačov o zamestnanie má len ukončené alebo neukončené základné vzdelanie.

 

Tabuľka č. 4   Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa vzdelania v decembri 2015 (v %)

Okres KK PSK SR
neukončené základné, v % 17,7 10,2 5,1
základné, v % 41,6 27,3 24,2
stredné odborné, v % 36,1 51,9 56,6
vyššie a vysokoškolské, v % 3,2 8,1 10,4

Zdroj: UPSVaR

 

Takmer dve tretiny nezamestnaných v okrese Kežmarok sú dlhodobo nezamestnaní. Ešte väčší rozdiel medzi okresom Kežmarok a slovenským aj prešovským priemerom je v nezamestnanosti dlhšej, ako tri roky, ktorou trpí takmer polovica jeho nezamestnaných.

 

Tabuľka č. 5   Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby trvania nezamestnanosti v decembri 2015 (v %)

Obdobie Okres KK PSK SR
do 12 mesiacov, v % 35 43 48
12 mesiacov až 36 mesiacov, v % 21 23 23
nad 37 mesiacov a viac, v % 44 34 29

Zdroj: UPSVaR

 

Dôležitým zamestnávateľom v okrese je priemysel, v ktorom pracuje až 33 % pracujúcich, veľkoobchod a maloobchod s 20 % pracujúcich (zamestnanosť v obidvoch sektoroch vysoko prevyšuje slovenský aj prešovský priemer), vzdelávanie a verejná správa. V poľnohospodárstve pracovalo mierne viac pracujúcich, ako je slovenský a prešovský priemer, ale v stavebníctve pracovalo len 3 % pracujúcich, čo môže odrážať nedostatočné pracovné príležitosti v okrese a jeho bezprostrednom okolí, nízku kvalifikáciu pracovnej sily, alebo vysoký podiel šedej ekonomiky.

 

Tabuľka č. 6   Odvetvová charakteristika zamestnanosti v % (percentuálny podiel zamestnancov vo vybraných odvetviach na celkovom počte zamestnancov vo vybraných regiónoch, rok 2013)

Okres KK PSK SR
poľnohospodárstvo 5 4 3
priemysel 33 27 28
stavebníctvo 3 5 4
veľkoobchod a maloobchod 20 13 14
vzdelávanie 13 13 9
verejná správa 7 11 9

Zdroj: ŠÚ SR (2015). Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014. Bratislava

 

Školstvo v kežmarskom okrese zápasí s nedostatkom kapacít materských a základných škôl, a s pomerne vysokým podielom detí umiestnených v špeciálnych školách. Základné školy často nemajú štandardné vybavenie – učebne, kabinety, odborné učebne a laboratória, telocvične, jedálne a neponúkajú žiakom ani možnosť teplej stravy. Špeciálne základné školy sú finančne náročné, pričom na celom území Slovenska existujú vážne obavy práve o finančne motivovanom umiestňovaní detí do špeciálnych škôl a nevhodnej diagnostike. Stredné školy svojim zameraním nedostatočne reagujú na potreby miestneho trhu práce a prejavovaného dopytu miestnych podnikov.

Prehľad počtu škôl a žiakov podľa jednotlivých typov škôl je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Zriaďovatelia majú nahlásené havarijné stavy predbežne vyčíslené na 1,6 miliónov eur.

 

Tabuľka č. 7 Materské a základné školy v okrese Kežmarok v školskom roku 2015/2016

Počet MŠ Počet detí Počet ZŠ Počet žiakov Počet ŠZŠ Počet žiakov Počet SŠ* Počet žiakov
Štátne 34 2 104 29 7 994 4 461 6 1 824
Neštátne 2 171 1 248 .. .. 3 459
Spolu 36 2 275 30 8 242 4 461 9 2 283

* Okrem jednej ŠZŠ s počtom žiakov 24

Zdroj: MŠVVaŠ SR

 

Kým počet detí a nároky na školskú infraštruktúru budú podľa demografických prognóz na Slovensku výrazne klesať vo vekovej kategórii 0 – 2 roky medzi rokmi 2015 a 2025 o 16 %, v okrese Kežmarok bude za rovnaké obdobie pokles len mierny, o 3 %. Zároveň je možné predpokladať nerovnomerný vývoj v rámci okresu, takže klesajúce agregátne číslo zakrýva nárast a potreby nových kapacít v niektorých obciach.

Pokiaľ ide o sociálnu sieť, až 14 % obyvateľov kežmarského okresu je závislých na sociálnych dávkach, čo je takmer trojnásobne viac oproti slovenskému priemeru. Väčšina zo živiteľov týchto domácností je registrovaná na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Do okresu tak bolo na sociálnych dávkach v minulom roku vyplatených 6,4 milióna eur, čo je 53 eur na závislú osobu a mesiac. Tieto financie je možné vďaka nárastu zamestnanosti v budúcnosti využiť na podporu ekonomického rastu a rekvalifikácie a mentoringu.

 

Tabuľka č. 8   Počet poberateľov a výška sociálnych dávok v roku 2015

Okres KK

PSK SR
Počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi so spoločne posudzovanými osobami 10 093 69 438 245 529
Podiel z počtu obyvateľov, v % 13,9 8,4 4,9
Pomoc v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, v mil. eur 6,4 46,2 201,1
 z toho pre uchádzačov o zamestnanie, v mil. eur 6,2 42,5 166,1
Prídavok na dieťa, v mil. eur 5,8 53,6 310,3
Rodičovský príspevok, v mil. eur 6,7 56,4 347,2
Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v mil. eur 1,2 23,7 132,4
Peňažné príspevky na opatrovanie, v mil. eur 1,0 16,4 94,5

Zdroj: UPSVaR

 

Poľnohospodárstvo v okrese Kežmarok v súčasnosti nedostatočne využíva svoj potenciál na tvorbu pracovných miest. Rovnako ako na celom Slovensku aj v okrese Kežmarok dlhodobo klesal podiel poľnohospodárstva na celkovej produkcii, zamestnanosti a investíciách, a tým sa znížil vplyv odvetvia na rozvoj vidieka. Celková produkcia na hektár poľnohospodárskej pôdy ako aj zamestnanosť na hektár je v okrese Kežmarok aj na Slovensku nižšia ako v susednom Poľsku alebo v Českej republike.

Nízka zamestnanosť v poľnohospodárstve odzrkadľuje v prvom rade zlú aplikáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky pri produkcii produktov náročných na prácu (ovocinárstvo, zeleninárstvo, živočíšna výroba) v minulosti, čo sa prejavuje aj nízkou mierou sebestačnosti v týchto komoditách. Negatívny vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve má aj podporná politika na úrovni EÚ, nevhodná štruktúra fariem, zle fungujúci trh s pôdou a nízka diverzifikácia produkcie poľnohospodárskych podnikov.

Poľnohospodárstvo má zo všetkých odvetví národného hospodárstva najlepšie predpoklady zamestnávať na vidieku ľudí, ktorí by si len s ťažkosťami (alebo vôbec) nachádzali pracovné uplatnenie na pracovnom trhu mimo tohto odvetvia. Dôvodom je ich špecifický ľudský kapitál, ktorý má nízke využitie mimo poľnohospodárstva a náklady na rekvalifikáciu týchto zamestnancov sú vysoké. Zamestnať prepustených ľudí z poľnohospodárskych podnikov sa ukázalo veľmi ťažké, až nemožné kvôli zlej situácii na trhu práce na vidieku. Rast poľnohospodárskej produkcie v okrese Kežmarok by mohol slúžiť aj ako medzi-trh práce pre lokálnu nízko kvalifikovanú pracovnú silu (zvlášť z marginalizovaných rómskych komunít). Lepšie zásobovanie kvalitnými lokálnymi potravinami podporí cestovný ruch v regióne. Poľnohospodárstvo v okrese Kežmarok má predpoklady produkovať pozitívne externality, ktoré nie sú ohodnocované trhovými cenami, ale výrazne sa podieľajú na zlepšení kvality života a sú základom pre rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie kultúry a tradícií na vidieku a krajinotvorba sú príkladmi pozitívnych externalít tvorených poľnohospodárstvom relevantných pre okres Kežmarok.

V okrese Kežmarok existujú vhodné podmienky na rozvoj hlavne živočíšnej výroby, agroturistiky ako aj vybraných druhov rastlinnej výroby, ktorý by viedol k rastu zamestnanosti. V živočíšnej výrobe sú možnosti rozvoja chovu hovädzieho dobytka, oviec, ale aj hydiny. V rastlinnej výrobe je potenciál rozvoja produkcie obilnín a krmovín. S klimatickými zmenami sa v okrese Kežmarok budú zlepšovať podmienky na rozvoj rastlinnej výroby, čo spolu s technologickým pokrokom povedie k rastu úrod. Okres Kežmarok má dobré predpoklady na pestovanie zemiakov. Historický význam pestovania zemiakov v podtatranskej oblasti zdôrazňuje existencia VŠÚZ – Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky, a.s., v obci Veľká Lomnica. Prírodné prostredie okresu vytvára podmienky na rozvoj agroturizmu s nezanedbateľným potenciálom tvorby pracovných miest. Okres má komparatívne výhody aj v rozvoji lesníctva a poľovníctva z pohľadu produkčného aj rekreačného využitia. Príležitosťou je aj zhodnotenie potenciálu územia bývalého vojenského obvodu Javorina.

Okres Kežmarok má značný potenciál energetických úspor (najmä v budovách) a nevyužívaných obnoviteľných zdrojov energie. Využitie tohto potenciálu predstavuje veľkú výzvu z pohľadu stabilizácie lokálnej ekonomiky, zníženia závislosti od dovozu energie a fosílnych palív, tvorby pracovných príležitostí a minimalizácie úniku kapitálu mimo región.

CPRR©2018

Log in with your credentials

Zabudli ste prihlasovacie údaje?

Prejsť na panel nástrojov