Rozvojový potenciál okresu

Zhodnotenie rozvojového potenciálu okresu Kežmarok

Základnými predpokladmi na rozvoj okresu je tvorba pracovných miest reflektujúca  špecifiká disponibilnej pracovnej sily a zároveň zlepšenie štruktúry a kvalifikácie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) lepšie odrážajúcej požiadavky trhu práce a špecifické limity sociálnych skupín nezamestnaných:

  • nezamestnaní sú prevažne nízko kvalifikovanou pracovnou silou dlhodobo bez zamestnania, školstvo nedostatočne reaguje na miestne potreby trhu práce,
  • podľa kvalifikovaného odhadu ÚPSVR Kežmarok v spolupráci s mestami a obcami, zhruba polovicu nezamestnaných a vyše tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia, vrátane komunít s viacgeneračnou chudobou,
  • vysoký nárast počtu obyvateľov v kombinácii s chudobou a dlhodobou nezamestnanosťou predstavuje vysoký tlak na rozvoj infraštruktúry, zvlášť bývania,
  • vysoká miera osobnej zadlženosti vedie nezamestnaných k uplatneniu sa v šedej ekonomike namiesto uplatnenia sa na formálnom trhu práce, prejavuje sa tak aj nedostatočné potieranie nelegálnej práce,
  • nedostatočne sa využíva potenciál sociálnej ekonomiky, medzi trhu práce a verejné obstarávanie ako nástroj podpory lokálnej ekonomiky.

V oblasti regionálnej ekonomiky je výzvou využitie potenciálu rozvoja existujúcich ekonomických subjektov, skvalitnenie podmienok na podnikanie s dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) udržateľne zhodnocujúce lokálne zdroje naprieč sektormi od pôdohospodárstva, cez prvotné spracovanie surovín, najmä dreva, priemyselnú výrobu, služby až po kreatívny priemysel. Dosiahnuť zvýšenie kvalifikačnej úrovne zamestnanosti vytvorením podmienok pre potenciálne schopných mladých ľudí pre ich zamestnanie v  podnikoch okolitých okresov.

Ďalšie výzvy sa týkajú lokálnych geografických a kultúrnych podmienok, ako aj globálnych dejov:

  • Klimatické zmeny a energetický potenciál

Potreba adaptačných a mitigačných opatrení v reakcii na klimatické zmeny vrátane využitia potenciálu úspor energie a obnoviteľných zdrojov okresu, zvlášť v kontexte podpory regionálnej sociálnej ekonomiky, tvorby pracovných príležitostí a v sociálnom kontexte, znižujúc životné náklady a únik kapitálu, prispievajúc tým k vyššej kvalite života.

  • Prírodný potenciál

Predovšetkým je potrebné zachovať, využívať a rozvíjať kvalitné životné prostredie a špecifické klimatické podmienky, prírodné zdroje, ako sú lesy a drevná hmota, povrchové a podzemné vody, termálne vody, ornú pôdu, lúky a pasienky, morfologické podmienky terénu, bohatstvo rýb, poľovnej zveri, včelstiev a iné. V súčasnosti poľnohospodárstvo, lesníctvo, odvetvie spracovania dreva a poľovníctvo tieto vzácne prírodné zdroje nevyužívajú v dostatočnej miere. V okrese existujú predpoklady na rozvoj živočíšnej výroby, hlavne na chov oviec, hovädzieho dobytka a chov hydiny, ktorá by dokázala zamestnať existujúce pracovné sily, ktoré v iných odvetviach národného hospodárstva vzhľadom na svoju nízku kvalifikáciu nenachádzajú uplatnenie. Prírodný potenciál zvlášť predurčujú okres Kežmarok na rozvoj agroturizmu a chov včiel. K špecifickým hodnotám okresu patrí aj tradícia zemiakarskej výroby a odrodový genofond, ktorý je jedinečný v strednej Európe.
S klimatickými zmenami sa v okrese Kežmarok postupne menia podmienky na rozvoj rastlinnej výroby. Lesné aj nelesné pozemky majú potenciál na tvorbu obnoviteľných zdrojov a pri rešpektovaní environmentálnych limitov môžu zohrávať významnejšiu úlohu v hospodárskom rozvoji, zamestnanosti a prosperite okresu, najmä jeho vidieckych oblastí. Lesy v okrese Kežmarok sú aj zdrojom produktov a poskytujú ekosystémové služby, ktoré človek využíva už oddávna a ktoré majú značný sociálno-ekonomický a verejnoprospešný význam (lesné plody, huby, liečivé byliny, zverina a pod.). Tieto zdroje sú však v súčasnosti nedostatočne využívané. Existujú aj predpoklady na rozvoj poľovníctva v regióne, ktoré má potenciál dosiahnuť značný produkčný a rekreačný význam.

  • Kultúrny potenciál

Základom vyprofilovania mesta Kežmarok, ako špecifického regionálneho pólu rastu, ktorý je komplementárny k mestu Poprad, je zachovanie, rozvoj a udržateľné využitie kultúrneho potenciálu okresu. Tento potenciál tvorí unikátny pamiatkový fond, tradície umeleckej a remeselnej výroby, tradície spracovania ľanu, vlny, ovčiarstva, ale aj kultúrne inštitúcie a rôzne odvetvia kreatívneho priemyslu.

  • Infraštruktúra

Dôležitou výzvou je rozvoj a efektívne využitie regionálnej sociálnej, technickej a dopravnej infraštruktúry, ako aj infraštruktúry cestovného ruchu. Ide o zabezpečenie kľúčových investícií potrebných pre zlepšenie dostupnosti regiónu, a tým zvýšenie atraktívnosti pre investorov a na cestovný ruch. Ide tiež o dobudovanie environmentálnej infraštruktúry umožňujúcej udržateľný rozvoj ekonomických aktivít v regióne, o zlepšenie dostupnosti sociálnej infraštruktúry vrátane zdravotnej starostlivosti a dobudovanie špecifických zariadení sociálnej infraštruktúry reflektujúcich nielen starnutie obyvateľstva, ale aj potreby mladých rodín s deťmi.

  • Cestovný ruch

Podmienkou rozvoja cestovného ruchu je aj kvalitná technická infraštruktúra v rámci hotelierstva, ubytovacích služieb, komplexných služieb cestovného ruchu, s dôrazom na poznávací, zážitkový a kultúrny cestovný ruch, výstavníctvo, agroturistiku a podobne.

  • Geografická poloha a územná spolupráca

Pre okres Kežmarok je ďalšou výzvou jeho geografická poloha a územná spolupráca. Okres hraničí s najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu v rámci Slovenska a Poľska, s priemyselne silným okresom a dopravným uzlom Poprad (vrátane dostupnosti letiska), avšak leží v periférnej polohe. Táto poloha podmieňuje obrovský potenciál odbytu špecifických produktov vo väzbe na cestovný ruch (niekoľko miliónov návštevníkov v okruhu cca 50 km), možnosti kooperácie založenej na doplnkovosti (napr. kultúrny, prírodný, zážitkový a poznávací cestovný ruch) a na deľbe práce v rámci regionálnych a cezhraničných stratégií rozvoja. Periférna poloha okresu je však zároveň závažnou prekážkou efektívneho využívania jeho disponibilných zdrojov a potenciálu.

Rovnako sa prejavuje aj potreba užšej medzirezortnej a územnej koordinácie, plánovania a riadenia zo strany štátu, VÚC a miestnych samospráv. Je potrebné odstrániť prekážky pre lokálne iniciatívy a zlepšiť motiváciu a inštitucionálny rámec na spoločný postup obcí a okresov.

CPRR©2018

Log in with your credentials

Zabudli ste prihlasovacie údaje?

Prejsť na panel nástrojov