Sociálna ekonomika a začleňovanie

Sociálna ekonomika

Pojem sociálna ekonomika bol prvý raz oficiálne prijatý francúzskou vládou v 80-tych rokoch 20. storočia. Odvtedy bola sociálna ekonomika, v tom čase spätá najmä s družstevným hnutím, zavedená vo viacerých krajinách EÚ.

  • Sociálna ekonomika reaguje na sociálne problémy spoločnosti, ktoré sú vyvolané najmä rastom nezamestnanosti a chudoby, prípadne nepriaznivým demografickým vývojom a sociálnou marginalizáciou časti obyvateľstva.
  • Sociálny podnik je organizácia akejkoľvek právnej formy, ktorá vzniká za účelom riešenia vybraného sociálneho problému. Jeho podnikateľskú činnosť možno chápať ako prostriedok, ktorý slúži k dosiahnutiu, či naplneniu sociálneho a/alebo environmentálneho cieľa.
  • Sociálne podnikanie je orientované na riešenie otázok zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a miestneho rozvoja. Svojou činnosťou podporuje solidárne chovanie, sociálne začleňovanie a rast sociálneho kapitálu predovšetkým na miestnej úrovni s maximálnym rešpektom k trvale udržateľnému rozvoju. Jeho nositeľ (sociálny podnik) poskytuje verejné alebo vzájomne prospešné služby vrátane sociálnej pomoci vylúčeným (sociálne alebo z trhu práce) a/alebo ľuďom, ktorí sú ohrození vylúčením s cieľom ich opätovného sociálneho začlenenia alebo s cieľom predchádzania ich sociálnemu vylúčeniu.

V podmienkach samostatnej SR sa v roku 2008 prvýkrát začal podporovať vznik sociálnych podnikov. V tom čase dotáciu získalo 8 sociálnych podnikov situovaných v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch. Tento pokus však dopadol veľmi neúspešne, ba až škandalózne, a preto sa pojem „sociálny podnik“ na dlhší čas vytratil z verejnej diskusie. Až súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení opäť prinavracia tento nástroj do centra pozornosti: „Vláda bude podporovať subjekty sociálnej ekonomiky nielen vhodnými finančnými nástrojmi, ale aj vytvorením legislatívneho prostredia, vrátane uplatnenia princípu pozitívnej diskriminácie vo verejnom obstarávaní, vychádzajúc zo zahraničných príkladov dobrej praxe a platných európskych pravidiel“.

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti zakotvuje dva základné typy sociálnych podnikov:

  1. Sociálny podnik pracovnej integrácie je právnická alebo fyzická osoba, ktorá:
  • a) zamestnáva ľudí, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v zmysle zákona o službách zamestnanosti v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov;
  • b) poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce;
  • c) najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok;

 

  1. Subjekt sociálnej ekonomiky je naviazaný predovšetkým na zákon č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov, podľa ktorého má v súlade s akčným plánom rozvoja daného okresu právo žiadať o takzvaný regionálny príspevok z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR.

Subjekt sociálnej ekonomiky je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá:

a) si za svoj prvotný sociálny cieľ kladie dosiahnuť merateľné pozitívne sociálne vplyvy v súlade so svojimi stanovami, inými pravidlami alebo zakladajúcimi dokumentmi, ktorými sa zriaďuje, a

  1. poskytuje tovar alebo služby zraniteľným, marginalizovaným, znevýhodneným alebo vylúčeným osobám alebo
  2. používa metódu produkcie tovaru alebo služieb, ktorá predstavuje jej prvotný sociálny cieľ;

b) použije na dosiahnutie svojho prvotného sociálneho cieľa každoročne najmenej 50 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania;

c) je spravovaná zodpovedne a transparentne, najmä zapájaním zamestnancov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týkajú jej obchodné činnosti.

Vláda prostredníctvom MPSVaR pripravuje zákon o sociálnom podnikaní. Vznikla pracovná skupina s 9 členmi, z toho 2 zástupcovia MPSVR SR, 1 zástupca MF SR, 6 zástupcov mimovládnych subjektov so skúsenosťami zo sociálneho podnikania. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť v priebehu prvého kvartálu roka 2018.

V okrese Kežmarok sú momentálne v štádiu rozpracovania obecné sociálne podniky v dvoch obciach – Krížová Ves a Ihľany.

   

FOTO: Zamestnanci obecného sociálneho podniku v Raslaviciach pri rekonštrukcii materskej školy.

CPRR©2020

Log in with your credentials

Zabudli ste prihlasovacie údaje?

Prejsť na panel nástrojov